AUTOMATICKÁ PRÁČKA                                                                      ÚVOD

 

 

Fyzikálne deje:  Vlastnosti kvapalín

                          Kruhový pohyb

                          Odstredivá sila

Didaktické použitie (ročník, tématický celok, téma):

7. ročník ZŠ (sekunda); MECHANICKÉ VLASTNOSTI KVAPALÍN; Vlastnosti kvapalín

1. ročník SŠ; MECHANIKA; Kinematika (Pohyb po kružnici)

                                        Dynamika (Odstredivá sila)

História a princíp činnosti:

K prvým spôsobom prania patrilo pranie na potokoch a riekach, kde sa prádlo močilo vo vode a nečistoty sa z prádla vytĺkali drevenou palicou.

 

 

Práčka na potoku (1971)

 

                                                                            Práčka so žmýkačkou na ručný aj elektrický 

                                                                            pohon z Indiany zo začiatku 20.str.

Asi 2500 rokov pred našim letopočtom vynašli Sumeri mydlo, ktoré pranie uľahčilo. Prvý patent na priemyselný stroj na pranie  zaregistroval Angličan John Tyzacke roku 1691. Ďalším krokom vo vývoji práčok bol stroj pre priemyselné pranie prádla patentovaný roku 1849, ktorý fungoval v banskom meste San Franciscu v dobe zlatej horúčky v jednej z prvých verejných práčovní.

Prvú práčku zostrojil Jacob Christian Schäffern v roku 1767.

Mechanické práčky sa datujú do 19. storočia a ich základné princípy fungovania sa väčšinou nezmenili. Prvým krokom je uložiť materiál na čistenie do vody obsahujúcej prací prostriedok (detergent). Látky a voda sa potom „miešajú“ opakovaným pohybom sem a tam. Voda sa potom vypumpuje von a látky sa čiastočne vysušia rýchlym odstreďovaním v nízkorýchlostnej centrifúge (odstredivke). Potom sa pridá čistá voda a mieša sa s látkami pre vyplavenie zvyšku pracieho prostriedku [1].

Prvý stroj, ktorý by sa dal nazvať domácou práčkou, sa skladal z dvoch pologuľatých nádob. Prvá z nich tvorila vaňu na prádlo a druhá sa kývala v prvej. Medzi týmito plochami bolo prádlo. To umožnilo použiť pri praní horúcu vodu.

                                                                    

                                                                               Jedny z prvých mechanických práčok       

 

 

                                                                    

                                                                     Historická ručná drevená práčka z roku 1952

Ďalší vývoj práčok priniesol vírivé práčky, ktoré prali na princípe neustáleho pohybu pracieho kúpeľa a prádla a bubnové práčky, ktorých princíp využíva aj väčšina dnešných moderných práčok predávaných u nás. Tiež sa začali používať valcové žmýkačky, kde sa prádlo žmýkalo preťahovaním medzi pogumovanými valcami. Tieto práčky boli s rozvojom elektrifikácie vybavované elektromotormi a odtiaľ bol už len krôčik k práčkam poloautomatickým a automatickým.

V 50. rokoch sa už objavujú automatické práčky s podobnými funkciami ako majú dnešné práčky.

 

                                                                                 

Moderné bubnové automatické práčky vedia predpierať, prať, žmýkať a niektoré aj sušiť.

Každý program práčky je rozdelený na činnosti a tie sú delené na kroky, ktoré prebiehajú buď po nejakú dobu alebo kým nie je dosiahnutý nejaký cieľ.

Riadenie a prepínanie týchto krokov podľa zvoleného programu má na starosti programátor, ktorý môže byť elektromechanický alebo v najnovších práčkach elektronický.

 Pri praní práčka v prvom kroku uzamkne pomocou špeciálnej závory dvierka a napustí vodu do bubna. Voda preteká cez násypku, kde vyplaví pripravený prací prášok. Po zopnutí tlakového hladinového spínača programátor zastaví napúšťanie a prepne na pranie a ohrev vody.

Pri praní sa otáča bubon spravidla striedavo na obe strany. Podľa frekvencie otáčania je pranie buď jemnejšie alebo účinnejšie. Niektoré práčky zastavia na nejakú dobu pohyb bubna, aby sa voda neochladzovala o steny vane a bubna a rýchlejšie sa ohriala. Po zahriatí pracieho kúpeľa na požadovanú teplotu ( podľa zvoleného programu) je zastavené ohrievanie vody a môže ešte nejakú dobu prebiehať pranie. V poslednom kroku prania práčka odčerpá vodu do odpadu. Predtým ju môže ochladiť pripustením studenej vody, aby vypúšťaná voda nebola príliš horúca a nepoškodila plastové odpadové potrubie. To je dobré aj pre prádlo, ktoré tak postupne chladne a neprechádza prudko do studenej vody.

Plákanie začína napúšťaním vody, pokračuje určitú dobu striedavým otáčaním bubna a končí vypúšťaním. Aby bolo prádlo riadne zbavené chemických pracích prostriedkov, ktoré by našej koži práve neprospievali, je plákanie niekoľkokrát opakované. Pri plákaní je napustené viac vody, čo ale neovplyvňuje príliš náklady na pranie, pretože ide o studenú vodu, ktorá sa neohrieva. Pri napúšťaní vody pre posledné plákanie vyplaví práčka z násypky do vane aviváž.

Dnešné moderné práčky používajú motory s možnosťou plynulého riadenia otáčok a za pomoci elektroniky práčka na začiatku odstreďovania najprv prádlo rozloží do obvodu bubna a postupne roztáča až do vysokých otáčok. Tým sa dosahuje postupné odstredenie a teda zníženie hmotnosti prádla a ďalšieho zníženia vplyvu prípadného mierneho nerovnomerného rozloženia prádla.

                                                                          

                                                                                                        Moderná práčka

 

Motivačné otázky:

Ako môže bez akéhokoľvek čerpadla vytiecť avivážny roztok zo zásobnej nádržky automatickej práčky?

Do nádržky je napustená voda, až postupne zaplní celú nádobku a trubičku. Voda začne trubičkou vytekať a odteká tak dlho, kým všetka aj s avivážnym roztokom, nevytečie.

(Statika kvapalín a plynov)

Fyzikálne zdôvodnite, prečo pracie prostriedky uľahčujú pranie prádla. Prečo sa používa horúci prací roztok?

Oboje znižuje povrchové napätie vody, ktorá potom lepšie zmáča vlákna i nečistotu. Ľahšie potom preniká do priestorov medzi nimi a umožňuje jednoduchšie oddelenie nečistoty od vlákna.

(Vlastnosti kvapalín)

Prečo pri praní prádla vzniká pena? Prečo nevzniká pri praní bez pracích prostriedkov?

Pena je v podstate veľké množstvo malých bubliniek, ktoré vznikajú nasledujúcim spôsobom: pri praní dochádza k miešaniu vody a vzduchu. Vzduch sa dostáva do vody a vo forme bubliniek stúpa k hladine a nadvihuje jej povrchovú vrstvu. Ak je povrchové napätie kvapaliny malé (voda s pracím prostriedkom), je silové pôsobenie medzi ich molekulami pomerne malé. Vzduchu sa teda podarí povrchovú vrstvu kvapaliny roztiahnuť a nadvihnúť – na hladine vzniká bublina. Ak je však povrchové napätie kvapaliny väčšie (čistá voda), jej povrchová vrstva vystupujúci vzduch stláča. Jeho tlak sa zvyšuje, až sa mu v niektorom tenšom mieste podarí povrchovú vrstvu preraziť – bublina zaniká [2].

(Vlastnosti kvapalín)