RÁDIO                                                                                                                                                                                            ÚVOD

 

 

Fyzikálne javy:  Elektromagnetické vlnenie

Didaktické použitie (ročník, tématický celok, téma):

4. ročník SŠ; VLNENIE; Elektromagnetické vlnenie; (Prenos signálov vlnením)

História  a princíp činnosti:

Bola to malá, čierna skrinka uprostred s malým reproduktorom. Keď ju predviedli na desiatom ročníku berlínskej výstavy rozhlasových prijímačov, šli si Nemci nohy dolámať, aby ten malý zázrak vlastnili. Len za dva dni sa predalo stotisíc kusov. Málokto z rozhlasových nadšencov ale tušil, že za všetkým je politika a - nacisti. História nemeckého ľudového rádia VE 301 sa začala pred takmer 70. rokmi.

Neboli to technické parametre, ani dizajn nového rádioprijímača, ktoré priťahovali masy. Bola to cena. V medzivojnových časoch stál tranzistor od 200 do 400 ríšskych mariek. Najnovší vynález si mohli ľudia kúpiť za 76 ríšskych mariek. To si už mohol dovoliť kdekto. A ak aj náhodou nie, obchodníci predávali rozhlasový hit na splátky. Nebola to náhoda, ani veľký biznis. Ľudový rozhlasový prijímač (Volksempfänger) VE 301 bol súčasťou nacistickej propagandy a mal sa dostať do každej domácnosti.

Všetko bolo dielo politiky: názov, produkcia, šírenie signálu. VE 301 malo pripomínať významný politický dátum - 30. január 1933, keď do úradu ríšskeho kancelára nastúpil Adolf Hitler a nacisti sa chopili moci. Povinne ho museli vyrábať všetci členovia vtedajšieho zväzu rozhlasového priemyslu. Pod kontrolou bolo aj šírenie signálu. Aparát vysielal na stredných vlnách a nebolo možné ním zachytiť zahraničné vysielanie. Ako kedysi náš rozhlas po drôte.

Čoskoro začal kolovať vtip: Aký je rozdiel medzi VE 301 a rádiom? Na vlnách prvého môžeš počuť - Nemecko je nadovšetko (Deutschland über alles) a na vlnách druhého sa dozvieš všetko o Nemecku (alles über Deutschland).

Poslucháčov oslovoval hlas z rádia zakaždým rovnako: „Heil Hitler. Je päť hodín ráno. Dnes je nedeľa, 19. októbra. Nemecký vysielač začína svoje vysielanie.“ Nasledovali hodiny nacistickej propagandy. Za jeden rok odvysielali 50 Hitlerových prejavov.

Čoskoro dostalo rádio prezývku - Goebbelsova papuľa. Na počesť ministra propagandy Josepha Goebbelsa, ktorý kontroloval každé slovo pred jeho odvysielaním do éteru. On sám bol s pôsobením rádia nadmieru spokojný: „Nič neskrývame: rozhlas patrí nám a nikomu inému. Bude slúžiť naším myšlienkam a žiadnym iným. Považujem rádio za najmodernejší a najdôležitejší inštrument na ovplyvňovanie más aký kedy bol.“

Ak spočiatku počúvalo rozhlasový program štyri milióny Nemcov, tak na konci druhej svetovej vojny to bolo jedenásť miliónov. Tak ako je dnes televízia, bola vtedy malá čierna skrinka nepostrádateľným členom rodiny.

Takmer v priamom prenose sa poslucháči dozvedeli o pripojení Rakúska, či o začiatku druhej svetovej vojny. Nacisti čoskoro pochopili, že všetkého veľa škodí. Hodiny propagandy sa snažili osviežiť. Do rozhlasovej skladby zaradili zábavné programy a koncerty na želanie. Čím rýchlejšie sa blížil koniec druhej svetovej vojny, tým viac bolo v rádiu počuť hudbu. Aj tá sa však využívala hlavne na propagandistické účely a motiváciu národa. Posledná správa bola o „hrdinskej smrti“ vodcu, ktorý spáchal vo svojom berlínskom bunkri samovraždu.

Ľudový rádioprijímač VE 301 a jeho vylepšení nasledovníci ešte chvíľu prežívali. Koniec ich slávy znamenal až hospodársky rozmach Nemecka v 50. rokoch.

Dnes sa o malú čiernu skrinku zaujímajú už len zberatelia rozhlasových dinosaurov. Malý rádioprijímač z umelej hmoty bol čosi ako trabant medzi automobilmi. Dnes sa už z neho smejú, ale kedysi bol symbolom doby [14].

Pri rozhlasových prijímačoch okrem energie dodávanej vodičmi v tomto prípade slúžiacej na napájanie rozhlasového prijímača, využívame ešte energiu, ktorá je k nám dopravovaná pomocou elektromagnetických vĺn, teda bez drôtov.

Vysielacia rozhlasová stanica vysiela elektromagnetické vlny na všetky strany. Prijímacia anténa rozhlasového prijímača zachytáva vlnu, na ktorú je naladený náš rádioprijímač. Elektromagnetické vlny vysielané vysielacou anténou rôznych vysielačov majú rôzne dĺžky, preto každý rozhlasový prijímač možno nastaviť na vyžadovaný vysielač (s určitou vlnovou dĺžkou). Vysielaná elektromagnetická vlna je tzv. nosná vlna, na ktorú akoby sa naložila vlna z rozhlasového štúdia pri vysielaní programu. Toto nakladanie alebo formovanie nosnej vlny sa nazýva modulácia. Modulovaný vysokofrekvenčný prúd sa vysielacou anténou mení a vysiela sa vo forme elektromagnetických vĺn, a potom sa zachytáva prijímacou anténou rozhlasového prijímača. Pri príjme programu vysielaného rozhlasovým štúdiom sa v rozhlasovom prijímači odohrávajú tieto procesy:

1.      Príjem rozhlasových vĺn anténou, v ktorej vlny indikujú prúdy s vysokou frekvenciou. Rádiové vlny sa prijímajú pomocou prijímacej antény. Rádiové (elektromagnetické) vlny na svojej ceste stretávajú anténu, indukujú v nej modulované vysokofrekvenčné prúdy. Priebeh týchto prúdov je rovnaký ako vo vysielacej anténe s tým rozdielom, že ich hodnota je oveľa menšia.

2.      Výber signálov vyžadovaného vysielača pomocou ladiacich okruhov, t.j. naladenie obvodov prijímača do rezonancie s nosnou frekvenciou vyžadovaného vysielača. V prijímacej anténe sa indukujú prúdy od mnohých staníc a odlišujú sa od seba frekvenciou.  

3.      Zosilnenie signálov pomocou obvodov, v ktorých hlavnou súčiastkou sú elektrónky alebo tranzistory.                              Kmitania v rezonančnom obvode sú ešte pomerne slabé, a preto sa zosilňujú. Toto zosilnenie sa robí pomocou elektrónok a tranzistorov.

4.      Oddelenie prúdov akustických frekvencií z modulovaných nosných kmitov s vysokou frekvenciou, čiže detekcia (t.j. opačný proces modulácie – demodulácia).

5.      Premena nízkofrekvenčných prúdov za zodpovedajúce zvuky v slúchadle alebo reproduktore.